Zo studeneho Chame (2670m.n.m.) sme vyrazili standardne okolo 8.30 rano. Stretli sme tam aj vojakov, ktori si davali rannu rozcvicku v dedine. Cesta viedla popri rieke, co bolo zo zaciatku drsne, kedze nesvietilo slnko, ale akonahle vyslo, vyzliekali sme sa do triciek. Cesta bola super, popri ceste sme videli plno ihlicnanov a miestami bol nadherny vyhlad na Annapurnu 2.
Obed sme si dali v dedine Bhretang s nadhernym vyhladom na hory, po obede sme uz len kracali po rovine cez pekny borovicovy les. Dovtedy som nevidel v Himalajach vela divo zijucich zvierat, ale tam som zbadal orla. Rozpatie kridel mal asi 2 metre a letel nam nad hlavami asi 4 metre. Do Upper Pisangu sme prisli cez Lower Pissang, co bola pekna dedina s viacerymi hotelmi, ale ludia v oboch Pisangoch boli zvlastni. V Upper Pisangu sme sa ubytovali uplne hore v najvyssie polozenom hoteli tesne pod budhistickym chramom.
Vyhlad z hotela bol rozpravkovy, pozerali sme sa priamo na Annapurnu 2 a pri zapade slnka to bol nezabudnutelny pohlad. Po zapade slnka sa ozvali bubny z budhistickeho chramu, tak sme sa tam isli pozriet. Prave tam prebiehala modlitba siestich mnichov. Presiel som vela budhistickych chramov, ale tento patril k tibetskemu budhizmu a z toho som bol uneseny. Jeden mnich bubnoval, dalsi dvaja trubili na trubkach a jeden hral na nieco podobne ako cineli. Proste zivy koncert. Tibetsky budhizmus je uplne iny od theravadskeho – taky viac hrany a taktiez sa deli este na dalsie podcasti. Bol to velmi pekny zazitok na zaver dna.